“Kiežby som toto vedela predtým.”

O dojčení komplexne a s rešpektom (k žene) 

Dojčenie. Chcem, aby v tomto článku zaznelo hneď na úvod veľmi dôležité posolstvo:

Každá matka chce pre svoje dieťa to najlepšie. Či dojčí, či dojčí mesiac alebo tri roky, či z akéhokoľvek dôvodu svoje dieťa nedojčí. A láska k dieťaťu sa nemeria tým, či a ako dlho si svoje dieťa dojčila. A na tom, že nedojčíš svoje dieťa, nenesieš absolútny žiadny podiel viny, nie je to tvoje zlyhanie a ani to neznamená, že si sa pre svoje dieťa obetovala málo. Si DOSŤ! Presne taká, aká si.  

Dojčenie. Prezentuje sa ako tá prirodzenejšia schopnosť ženy - matky, no zároveň prináša so sebou množstvo otáznikov. Je výborné, že sa dojčenie v spoločnosti vníma ako to najlepšie, no menej sa možno hovorí o tom “ale”... Že hoci má dojčenie množstvo benefitov pre dieťa, môže prinášať isté nepríjemnosti pre ženu.

A práve žena bude centrom pozornosti tohto článku.

Bublina okolo dojčenia a jeho vplyvu na zdravie detí

Týmto príkladom by som ti rada ukázala, že pohľad na dojčenie a jeho benefity sa rôzni aj naprieč vedeckou obcou. Tu je zistenie Barbory Hoškovej - nadšenej vedkyne z mytyorodicovstvi , ktorá sa podrobnejšie pozrela na vedecké štúdie zaoberajúce vplyvom dojčenia na chorobnosť detí.  

Mnoho štúdií tvrdí, že dojčené deti majú v porovnaní s nedojčenými nižšie riziko rozvoja obezity, ulceróznej kolitídy Crohnovej choroby a diabetu. Ako je to s akútnymi infektmi? Podľa štúdie z roku 1992, ktorá sa zaoberala rozdielmi v chorobnosti dojčených a nedojčených detí (štúdia zahŕňala aj mieru dojčenia - či išlo o výhradne dojčené dieťa alebo prikrmované umelým mliekom), sa zistilo, že plne dojčené deti majú nižšiu šancu ochorieť na kašeľ, hnačku, ochorenia ucha a menej často navštevujú zdravotnícke zariadenia v súvislosti s chorobami. Zaujímavá je tiež informácia, že dojčeným deťom respiračné ochorenie trvalo o deň menej a nedojčeným o deň viac.  

No podľa ďalšej štúdie hrá v úlohe chorobnosti detí viac faktorov, ako len samotné dojčenie. Opisuje, že skôr ako samotný spôsob výživy dieťaťa je dôležitý socioekonomický status. Veľmi súvisí s rasou, vzdelaním, vekom matky, príjmom rodiny a pod. Podľa ďalšej štúdie z roku 2014 dojčenie neposkytuje zdravotne signifikantné benefity a vplyv dojčenia môže byť nadhodnotený. 

Všetky štúdie majú svoje úskalia i benefity. Kým v prvej sa tiež zmieňuje, že aj dojčené deti bývajú prirodzene choré, v druhej bola problematická samotná metodológia, a teda akým spôsobom boli spracované dáta a deti kategorizované. Ďalšia štúdia tvrdí, že počas choroby materské mlieko dieťatku dodáva energiu a dostatočný príjem enormne potrebných tekutín. 

Všetky štúdie majú svoje úskalia i benefity.

No prečo nikto nehovorí o tom, ako dojčenie ovplyvňuje fyzicky i mentálne ženy - matky?

Spoločnosť vo všeobecnosti dojčenie spája predovšetkým s dieťaťom a napĺňaním jeho potrieb. Počula som hovoriť veľa mám: “Chcem svojmu bábätku dojčenie dopriať.” No o čom sa možno nehovorí až tak často, možno tieto názory ani nie sú také populárne, sú pocity ženy - matky pri dojčení.  Ženy, z ktorej sa prerodom v matku nevytratilo jej prapôvodné ja. Ktorej sa mlieko spúšťa dlho, ktorú to spočiatku neskutočne bolí, ktorá pre lieky musí s dojčením skončiť, hoci by nechcela. 

Nemusíme vždy siahať po vedeckých štúdiách, aby sme vedeli aj napriek zdravotným benefitom pre dojčiacu ženu (napríklad prevencia proti rakovine prsníka, rakovine vaječníkov, metabolickému syndrómu, kardiovaskulárnym poruchám či popôrodnej depresii) odpovedať na svoje otázniky spojené s dojčením.

Často máme odpoveď bližšie, než si myslíme. A nie, neskrývajú sa v “dobre mienených radách” od našich mám či od matiek v našom okolí. Sú tam, v tebe, v tvojom vnútri. Tvoje telo a myseľ sú také úžasné, že ti napovedia, aký význam má dojčenie pre teba, čo ním komunikuješ sebe a svojmu bábätku alebo už väčšiemu dieťatku.  

Akoby sa rola matky v jej úvode zužovala na dosahovanie akýchsi výkonnostných štandardov….

“Je v poriadku sa cítiť v téme dojčenia presne tak, ako sa cítiš.” 

Je nesporné, že materské mlieko je to najkvalitnejšie, čo môžeš svojmu dieťaťu dať. Je úžasné, ako rýchlo sa na tento jav vieme adaptovať a snažíme sa pomáhať si všetkými možnými spôsobmi, aby bolo dojčenie príjemné nám aj nášmu bábätku. No ak si si niekedy googlila informácie ohľadom dojčenia, takmer výlučne sú informácie zamerané na dojčenie z pohľadu dieťaťa. Nasmerujú ťa, ako máš dieťatko správne prikladať, čo robiť, keď dieťa pri dojčení štrajkuje a pod. 

Akoby sa rola matky v jej úvode zužovala na dosahovanie akýchsi výkonnostných štandardov, z ktorých jeden je práve úspešné dojčenie z pohľadu dieťaťa (ďalšími sú napríklad dostať sa po pôrode do formy, chodiť kočíkovať, naučiť sa viazať šatku, používať látkové plienky a pod.). A ty ten štandard dosiahneš a zistíš, že si vlastne pocitovo tam, kde si bola. Že si si urobila check a cítiš sa skvele. Zvládla si to. Je to skvelé, gratulujem. Alebo je dojčenie pre teba ok, no nevystreľuje tvoje endorfíny do enormných výšok. Alebo ti dojčenie, naopak, akosi nevyhovuje. Je v poriadku sa cítiť v téme dojčenia presne tak, ako sa cítiš. 

Od dieťatka k tebe

Opýtal sa ťa niekedy niekto na to, čo prežívaš počas dojčenia?

Vieš, že dojčenie môže spôsobovať u ženy fyzické zmeny, akou je napríklad pocit suchej vagíny? Že dojčenie vplýva na naše libido? A celkovo v nás môže spúšťať pocity straty kontroly nad vlastným telom a že naše intímne partie viac nepatria výlučne nám a nášmu partnerovi?  

Mám pocit, že žena - matka - ľudská bytosť a jej prežívanie je z celého tohto procesu akosi vyčlenená, nezdá sa ti? Opýtal sa ťa niekedy niekto na to, čo prežívaš počas dojčenia? Alebo sa každý zaujímal len o to, či dojčíš a či máš dosť mlieka? A pritom si to práve TY, tvoje súčasné i minulé ja, na ktorom celé to dojčenie stojí a padá. 

Ak si sa aj ty našla v týchto riadkoch, polož si pár otázok. Urob si chvíľku pre seba, uvar si obľúbený čaj, navoď príjemnú atmosféru. Odpovedz na otázky v čase, keď sa cítiš dobre, keď sa ti dobre “mamuje”.  

1. Ako dojčenie vplýva na mňa duševne aj fyzicky? Badám na sebe nejaké zmeny? Čo pri dojčení naozaj cítim a prežívam? 

2. Mám pocity tlaku, že dojčenie je niečo, čo by malo byť prirodzené a čo jednoducho musím zvládnuť? 

3. Cítim zlyhanie, že sa mi nepodarilo svoje dieťa dojčiť, alebo som ho odstavila po krátkej dobe dojčenia (z pre teba relevantných dôvodov)? 

4. Mám od dojčenia nereálne očakávania? Ktoré na mňa kladie skôr okolie a spoločnosť ako ja sama? Ktoré sú to a čo s tým chcem urobiť?  

Mnoho žien odpovie na tieto otázky, že dojčenie s nimi nerobí nič. Iné pri dojčení prežívajú pokoj a príjemné pocity, akými sú napríklad neskutočná láska či maximálne napojenie sa na dieťa. A mnohé ženy majú pocity nátlaku, že úspešné dojčenie je základ k tomu byť dobrou matkou a vytvárať si so svojím dieťaťom bezpečnú vzťahovú väzbu (o tom možno niekedy nabudúce). Mnohé sme pre dojčenie urobili všetko možné i nadľudské.

Uvedomila si si napríklad, čo všetko sme ochotné “porobiť” so svojím telom, aby sme boli úspešné v dojčení? 

Je v poriadku, ak je ti v ktorejkoľvek vývinovej fáze dojčenie tvojho dieťaťa už nepríjemné. Bez ohľadu na jeho benefity. No vedz, že odstaviť od dojčenia sa dá aj láskavým prístupom bez prelepovania bradaviek a ďalšieho klamstva. Ako? Pridaj sa ku mne a rada ti poviem ako nato, vo webinári “Rešpektujúce odstavenie od dojčenia. “

Tak dojčeniu zdar a tvojej duševnej pohode zvlášť! :)